azzadora

Ranné slnce svieti mi do okien,

povetrie je plné jarných zmien,

nočné svetlá, hviezdy snáď,

zhasli či už  išli dávno spať,

vtáčie trilky, jali sa mesto prebúdzať,

pod oknom pár milencov  vidím stáť.

Dnešná noc tá krásne prebdená,

hladil si moje nahé ramená,

Tvoje ruky tak krásne zvodné,

hladia ma len v noci, nie vo dne,

moja pokožka si to pamätá,

túžbou šťastia je napätá,

z tvojich bozkov, na moje pery, kladených

s vlnením môjho tela zladených,

zostal v svite dňa, len bledý tieň,

strácaš sa, keď vchádza nový deň,

odchádzaš vždy za rozbresku,

odolávajúc môjmu stesku,

stojím tu v svite lúčov ranných,

myslím na pohľady Tvojich očí temných,

temných túžbou, po mojej duši,

našu túžbu, deň len tuší,

no noc je pani, ktorá naše tajomstvá chráni,

vždy keď sa prebúdzam, za svitu dní

a z Tvojho milovania sú už len sny,

predsa v srdci mi nádej zostáva,

že tvoja vzdialená postava,

korá sa tratí v ulici a na pozdrav mi pokynie