azzadora

neviem čo je horšie, alebo lepšie, čítať najskôr knihu a potom vidieť film, alebo najskôr zhliadnuť filmovú podobu a neskôr sa začítať do knihy, ja osobne som rozhodnutá, železným zákonom aspoň u mňa je, že ak najskôr čítam knihu som z filmu HLBOKO sklamaná, pri čítaní si vysnívam vzľad postáv, ich gestá, prostredie dejiska knihy a vlastne všetko, a následne sa moje predstavy zásadne odlišujú od predstavy a finančných možností producenta a režiséra.

Presne tak to bolo aj v prípade sfilmovania hobitov, k prvej knihe Hobit, som v kníhkupectve vlastne prišla ako slepé kura k zrnu pred niekoľkými rokmi, o nejakom Tollkienovi som dovtedy nič nepočula. Kniha ma zaujala zásadne odlišným obalom, tak som ju kúpila a začala čítať, no popravde sa musím priznať, že som asi v prvej tretine knihy mala nutkanie založiť ju do police viac ju do ruky nevziať,  príbeh ma nechytal a doslova som sa nútila do čítania, ale nevzdala som to, a urobila som dobre. Nakoniec ma príbeh chytil, a už nepustil. Po prečítaní Hobita som pozháňala Pána prsteňov a čítala doslova všade.

Keď bol na svete prvý diel Pána prsteňov, do kina som letela ako divá, no tam sa dostavilo sklamanie, režisér si z knihy urobil úplne iný film, darmo som hľadala obľúbené pasáže z knihy, niekam sa vyparili, mala som na začiatku problém rozoznávať niektoré postavy nakoľko knihy som čítala v češtine a slovenský preklad mien teda nebol nič moc. Sklamanie bolo tak veľké, že na ďaľšie diely som nielenže neletela, ale som sa tam svojim drahým ani nenechala dotiahnuť , radšej som vzala knihu a zapla svoju fantáziu a pri Pánovi prsteňov jej človek využije naozaj hodne.

Do kina inak rada chodím, ale radšej na filmy, ktoré nevychádzajú zo všeobecne známych a dobrých románov a už nikdy nechcem vidieť filmy natočené podľa Pána prsteňov,  je to totiž len oklieštené torzo udalostí a príbehov obsiahnutých v knihe, je  len prelet nadzvukovou rýchlosťou ponad Stredozem, keď ešte nestihne divák stráviť jednu príhodu a už je tu strih a šmyk sme úplne inde pri inom "obstrihnutom" príbehu, ktorý márne hľadáte v pamäti, lebo je tak zmenený, že si ani nie je vlastne čo pamätať.

Môžete namietať, že autor má právo na zmeny v scenári oproti literárnej predlohe, áno má, ale ja mám nárok na svoj názor a ten je taký ako ste si teraz prečítali, jednoducho mám radšej knihy.

Aký je ten Váš? Pochváľte sa.....